Pôvod skalných skrýš stále nie je jasný. Existovali už v roku 1902, o čom sa môžete dočítať v článku nižšie. Tento fakt vyvracia teóriu, že boli umelo vytvorené ako úkryt počas 1. svetovej vojny. Okrem Dúpeniec v Hontianskych Tesároch sa podobné skrýše nachádzajú aj na Lišove a v Brhlovciach.
Dúpence prvý raz opísal Adrej Kmeť (1841-1908), katolícky kňaz, obdivovateľ prírody, vedec a turista vo svojom diele Ďalšie výskumy z obvodu Sitna (1902).
Názov Dúpence podľa neho poukazuje na dávny pôvod, lebo slovo „dúpä“ sa v tom čase už dlho nepoužívalo na pomenovanie diery alebo jaskyne. Andrej Kmeť všetky komôrky podrobne zmeral a detailne zakreslil. Domanickým* kamenárom dal zhotoviť napodobeninu v zmenšených rozmeroch (5 cm = 1 m). Nákres Dúpeniec poslal na posúdenie Lambertovi Karnerovi, dolnorakúskemu farárovi, speleológovi a archeológovi, odborníkovi na ľudské obydlia v bralách a podzemí.
Úryvok z diela Ďalšie výskumy z obvodu Sitna si môžete vypočuť tu(klikni sem).
Lambert Karner (1841-1909) záhadu Dúpeniec nerozlúštil, ale opísal ich vo svojej publikácii spolu s ďalšími skalnými skrýšami a podzemnými chodbami z územia Slovenska a Maďarska. Karner s podporou cisára Františka Jozefa a cisárskej akadémie vied meral veľké množstvo podzemných skrýš s ohromujúcou presnosťou, najmä pozdĺž rakúskeho Dunaja. Výsledky svojho výskumu zverejnil vo svojom diele Künstliche Höhlen aus alter Zeit (Umelé jaskyne zo starých čias, 1903). Úryvok z tejto knihy si môžete prečítať na riadkoch nižšie:
Umelé jaskyne zo starých čias.
Od P.LAMBERT KARNER
WIEN 1903
DÚPENCE TESÁRSKE
Cenné správy dlhujem aj pánovi farárovi Andrejovi Kmeťovi z Prenčova, ktorý ma v júni 1902 informoval, že vo zvislom sklone pieskovca resp. vápencovej skaly poniže Domeházy (Pozn.: Domaník.) sa nachádza vstup do jaskyne, v skutočnosti jeden veľký „rondeau“ (Pozn.: Kruh.) s ôsmimi komorami vedľa seba.
Jedna neskôr odoslaná skica ilustruje to isté ( pozri obr.67 na strane 208).
Prvá z ôsmich vedľa seba stojacich komôr je otvorená, to znamená, že nemá zúžený vstup na rozdiel od ostatných.
Vstupy sa nachádzajú približne v rovnakej vzdialenosti od seba, sú hore zaoblené, s výnimkou komôr B a F. Komory B a F sú široké 1 m a 0,85 m, v priemere 0,8 m a 1 až 1,5 m vysoké.
Každá z komôr má inú veľkosť, krajné (A, H) sú najmenšie. Komora B je 2,3 m vysoká, široká, hlboká.
Najväčšia komora by mohla byť piata (E). Jej postranné steny merajú 3 m až 3,49 m po dĺžke, zadná stena je 2,5 m široká a výška dosahuje 1,7 m.
Piata a šiesta (E, F) sú na podlahe cez jeden otvor spolu spojené.Za pozornosť stojí fakt, že steny nemajú rovnakú dĺžku, z tohto dôvodu stoja v rôznom uhle vedľa seba, najlepšie je to vidieť pri komorách C, D, a E.
Pán Kmeť poznamenal k týmto jaskyniam toto: “Slovo Dúpence, to je jaskynka. Je to pre nás Slovákov starodávne pomenovanie, v bežnej komunikácii používame slovo dúpä. Dúpä predstavuje jaskyňu mimo používania. Pravdepodobne malo veľa jaskýň tento názov. Aj pár tisíc metrov dole dolinou, tiež v konglomeráte, je druhá skupina jaskýň, z ktorých jedna je v blízkosti doliny.”
Nad týmito jaskyňami je mierne vľavo dvojitá jaskyňa, ktorá pozostáva z dvoch komôr. Ale ani u nich nie je prítomný pravidelný tvar.
To isté platí o tretej jaskyni v tej istej skalnej stene.
Podľa plánov a výkresov, ktoré som obdržal, myslím si, že tieto 3 jaskyne sú prirodzené dutiny, ktoré však umelo dostali pravidelnú podobu.
Podľa nedávnej komunikácie od pána farára Novotného sú aj v Korponi, Palást, Lisso a Szúd (Pozn.: Krupine, Plášťovciach, Lišove, Súdovciach.), všetko v okrese Hont jaskyne podľa hore popísaného umenia.
Poďakovanie: Za preklad úryvku z knihy Umelé jaskyne zo starých čias ďakujeme Soni Pšenákovej.
*Domaniky – susedná obec, vzdialená 8,5 km od Hontianskych Tesár